Fianna Fáil [fíana fóľ ] &c

Autor: Ivan R. V. Rumánek | 9.2.2020 o 18:23 | (upravené 9.2.2020 o 20:37) Karma článku: 3,56 | Prečítané:  123x

Gélčina  (Gaeilge [g(w)éľige]) je keltský jazyk, ktorý má svoju vlasť v Írsku (Éire [éře]). Po anglicky sa mu hovorí obyvkle “Irish”, tj. írčina. Kedysi začiatkom stredoveku

sa táto reč rozšírila cez sever Éireanny až do severozápadného Škótska, kde sa ňou tiež dodnes hovorí, hoci v trošku zmenenej verzii zvanej gálčina (Gàidhlig [gálik]).

V čerstvo zakončených írskych voľbách figurovalo niekoľko strán, ktoré majú gélske názvy. Názvy strán, spolu s nápismi, sú v Éireanne asi poslednou skutočnou pripomienkou existencie tohto jazyka. Ešte ho môžeme počuť v niektorých piesňach Enyi (Eithne) a Sinéad O´Connor. Žiaľ ale dnes je gélčina do dezolátnej miery poangličtená: jej výslovnosť je takmer úplne anglická – znie to ako trošku zvláštna írska angličtina, ale ničomu nerozumiete...

Možno niekomu padne vhod správna výslovnosť názvov týchto strán:

 

Fianna Fáil [fíana fóľ ]

Fine Gael [fiňe g(w)él]

Sinn Féin [siň héň/(féň)]

 

A čo tieto záhadne vyzerajúce, a ťažko sa vyslovujúce, názvy vlastne znamenajú? Nuž, ako sa dá predpokladať, vzťahujú sa k írskej identite, minulosti a mytológii.  Dokonale to spĺňa hneď prvý názov - Fianna Fáil. Znamená  niečo ako „pluky Fálu“ a obe slová súvisia s dávnou írskou minulosťou.Fiann bol názov trvalej armády za čias kráľa menom Fionn Mac Cumhaill [fi(w)n mok kú(mw)ǝľ ]. A Fál [fól]  (gen. Fáil [fóľ ]) bol mýtický kameň, ústredný monument v dávnom sídle staroírskych veľkráľov zvanom Teamhair [ťá(w)ř] (po angl. Tara).

Fine Gael = „pokolenie Gélov“

Sinn Féin = „my“ – osobné zámeno v dôraznom tvare, čo v slovenčine nemáme (niečo podobné máme napr. obyčajné „mi“ na rozdiel od dôrazného „mne“). Do angličtiny sa často prekladá ako „Ourselves Alone“, čo je ale trošku nadsádzka, pretože féin neznamená „sám“, je to len dôrazová častica, bežne používaná za zámenami, podobným spôsobom, ako v angličtine funguje „self“. V spisovnej gélčine je jej výslovnosť nepravidelná - [héň], aj keď by sa pravidelne mala vyslovovať [f(j)éň]. Gélsky pravopis je veľmi zložitý – v istých ohľadoch dokonca zložitejší ako anglický či dánsky, takže človek si len málokedy môže byť istý, ako sa vyslovuje nejaké neznáme slovo. Súvisí to s tým, že gélčina, spolu s waleštinou, sú najstaršími európskymi ľudovými (tj. neklasickými) jazykmi. A na rozdiel od waleštiny (kamričtiny), ktorá sa odtrhla od svojej stredovekej tradície a svoj pravopis urobila fonetickým a ľahko vyslovovateľným, gélčina je foneticky tak zložitý jazyk, že aj napriek niekoľkým snahám po pravopisnej reforme sa nepodarilo jej starodávny historický pravopis zjednodušiť natoľko, aby nebol pre moderných Írov príliš zložitý. A to je, žiaľ, aj dôvod, prečo Íri, aj keď sa po gélsky v škole povinne učia, túto materčinu svojich predkov len neradi používajú. Je to veľká škoda. Každý jazyk predstavuje celú kultúru, tradíciu a dejiny pospolitosti, ktorá ním hovorí, a zánikom tohto jazyka zaniká aj kus bohatstva tohto sveta. Gélčina ustúpila angličtine. Musíme sa snažiť, aby angličtine neustúpili nakoniec aj naše jazyky... nie že by si to angličtina vynucovala – ale jej kultúrna hegemónia je taká silná, že väčšina ľudí vníma podliehanie anglicizmom ako nesmierne trendové, ale v perspektíve dekád či storočí to môže znamenať, že aj ďalšie jazyky pôjdu v šľapajach krásnej mystickej gélčiny, jazyka, ktorý je-a-pritom-už-nie-je - ako v nejakej írskej balade...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Komentár Zuzany Kepplovej

Ľudské práva podľa Roberta Fica

Šéf Smeru to už dáva na Vaského.

Píše Zuzana Szatmáry

Dva roky po vražde: My skoro spať musíme, bo sme skoro vstali

Pred zákonom si musíme byť rovní.


Už ste čítali?