Zomrel Hasegawa Nadayuki, veľký propagátor slovenskej kultúry v Japonsku

Autor: Ivan R. V. Rumánek | 15.11.2016 o 13:55 | (upravené 15.11.2016 o 14:05) Karma článku: 5,39 | Prečítané:  697x

Práve som dostal správu, že zomrel človek, ktorému nevšedne učarovalo Slovensko a celú zrelú časť svojho aktívneho života venoval kultúrnym aktivitám medzi Japonskom a Slovenskom.

Hasegawa Nadayuki (v slovenskom prepise „Nadajuki“) bol nevšedný Japonec. Jeho vysoká strojná postava skôr pripomínala severskú výšku Ajnuov, niekdajších obyvateľov severného ostrova Hokkaidó, kde pán Hasegawa žil väčšinu svojho života. So severanmi však nemal nič spoločné – narodil sa na juhu, v mestečku Hodogaja, ktoré dnes pohltilo veľkomesto Jokohama. Pochádzal z veľmi skromných pomerov – jeho rodičia vlastnili malý obchodík s pohánkou, ako mi rozprával. Ale napriek tomu dali svojmu synovi nádherné meno: Hasegawa Nadajuki je totiž vlastne takmer úplná veta, ktorá znamená niečo ako „horská bystrina dospeje do oceánu“. A toto posolstvo svojho mena aj splnil.

            On sám o sebe rád tvrdil, že je veľmi netypickým Japoncom, a ako som mal to šťastie poznať ho veľmi dôverne, musím potvrdiť, že to presne tak bolo.

            Už len tým, že si nesmierne obľúbil Slovensko, a strednú Európu vôbec, a rozhodol sa sem zalietavať ešte v hlbokých dobách socializmu, takže zažil status quo, v akom sme vtedy žili. Hasegawa Nadajuki nadviazal priateľstvo s Albínom Brunovským, ako aj s litovským maliarom m. Stasys (žiaľ, plné meno tohto umelca si nepamätám), ktorých diela boli základom unikátnej súkromnej galérie, ktorú pán Hasegawa založil vo svojom dome v hokkaidskom meste Otaru.

            Táto súkromná aktivita znalca umenia neuspokojila jeho vášnivú povahu, a po Nežnej revolúcii začal chodievať na Slovensko častejšie. Miloval borovičku a umeleckú úroveň slovenských umelcov, čo napokon viedlo k dlhoročnej kultúrnej výmene v oblasti výtvarného umenia (japonské putovné výstavy Biennále ilustrácií Bratislava) a operných turné. Táto posledná činnosť mala skromné, nenápadné začiatky vo forme súkromného pozvania jednotlivých našich operných umelcov na komorné predstavenia v exotickom prostredí južného ostrova Kjúšú. Na ďalšom rozvoji operných turné som už mal tú česť a potešenie spolupracovať aj ja, nie len ako tlmočník z japončiny a riešiteľ všetkých možných praktických problémov, ktoré sa počas takého operného turné v Japonsku bežne vyskytnú, ale dostal som aj príležitosť účinkovať na javisku: bol som rozprávačom v japončine, ktorý japonskému publiku ozrejmoval dej opery či operety, ktorá sa na danom predstavení predvádzala. Na svojom poslednom turné som zohral dokonca integrálnu postavu v rámci deja opery Carmen: hral som japonsky účinkujúceho cigánskeho šenkára Lillasa Pastiu. Miloval som prostredie japonských operných turné s poprednými opernými umelcami z Bratislavy, z Banskej Bystrice, a napokon aj z Viedne.

            Hasegawa-san bol tvrdý spoločník, tlmočenia medzi ním ako japonskou stranou, a vedúcim stredoeurópskeho súboru boli často veľmi náročné a zaťažkávajúce. Bolo treba riešiť milión vecí, a hlavne organizačno-finančné problémy komplikovali inak idylický priebeh jednotlivých turné, počas ktorých naše súbory vystupovali doslova po celom Japonsku: od severného pobrežia najsevernejšieho ostrova Hokkaidó až po takmer tropický rjúkjúsky ostrov Joron (alebo po okinawsky "Junnu"). Vďaka Hasegawovým operným turné som mal ako japonológ neoceniteľnú možnosť spoznať mnohé kraje Japonska, zoznámiť sa s ich miestnym koloritom i s nárečiami a mentalitou v rozličných končinách Japonských ostrovov. Pevnou základňou turné bývala jeho rodná Jokohama a jeho rezidenčné mesto Otaru, kde žil so svojou manželkou v jej rodnom dome. Pani Mori Hiroko, tiež umelkyňa, mu bola veľkou oporou, organizačnou, psychickou aj finančnou. Ich súkromná galéria „Mori Hiroko – Stasys“ v Otaru sa nachádzala v pôvodnom murovanom objekte zvanom „kura“, ktorú si stavali významné japonské rody ako pokladnicu a ochranu pred požiarom. Japonské drevené domy boli ľahko napadnuteľné, a tak bohatí ľudia mali murovanú kuru zamknutú ťažkými kovanými dverami. V tejto „kure“ otaruských Moriovcov sa teda nachádza unikátna galéria, v ktorej možno vidieť v stálej expozícií jednu vedľa druhej viac prác Albína Brunovského než kdekoľvek inde na svete, popri prácach Stasyových a samotnej Mori Hiroko, ktorej prírodné a „mačkovské“ grafiky zdobia aj nejednu slovenskú publikáciu. Manželia boli bezdetní, a len dúfam, že sa podarí túto galériu zachrániť a že nepodľahne neúprosným zákonom japonskej ekonomiky. Hasegawa-san nemal Japonsko rád. Tvrdil, že ho úplne pokazili moderní byrokrati a že umelecké dianie je v okovách tókijských agentúr. On sám sa snažil svojím príkladom ukázať, že sa operné umenie dá robiť aj na súkromnej báze, prostredníctvom kultúrnej výmeny so Strednou Európou. V posledných rokoch svojej činnosti vytvoril heslo „Sila dunajskej piesne“ (Donau-gawa-no uta-no čikara), pod ktorým sa turné konali. V júli tohto roku sa dožil krásnych 80 rokov – a to ešte organizoval operné turné, ktoré sa, žiaľ, ukázalo aj jeho posledným. Operný a umelecký svet na Slovensku, ako aj vo Viedni, meno pána Hasegawu pozná, a v Japonsku sú naši umelci veľmi obľúbení a majú stovky fanúšikov. Za túto činnosť dostal Hasegawa-san aj vyznamenanie z rúk ministra kultúry, ktorým bol vtedy (1999) pán Milan Kňažko. Bol som pri tejto príležitosti tlmočníkom, a na túto významnú udalosť si dobre spomínam. Znamenala oficiálne ocenenie zo strany nášho štátu človeku, ktorý sa odvedy mal ešte oveľa viac zaslúžiť o slovensko-japonské kultúrne vzťahy na tej bežnej, ľudskej, neoficiálnej úrovni. Zaslúžil by si aj ocenenie IN MEMORIAM.

            Česť jeho pamiatke!

           

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zoznam vecí, na ktorých chce ušetriť štátna zdravotná poisťovňa

Výber úsporných opatrení, ako ho navrhla Všeobecná zdravotná poisťovňa.

TECH

BlackBerry vstáva z mŕtvych, chystá novinku s klávesnicou

Klávesnica, touchpad, dobre čitateľný displej a kvalitné fotoaparáty.


Už ste čítali?