reklama

Ako skloňovať cudzie mená (Jazyk je všetko 10)

S globalizáciou, kybernetizáciou a rozvojom cestovania sme neustále konfrontovaní s cudzími menami a v otázke ich skloňovania v slovenčine máme chaos.V zásade by sa cudzie mená mohli rozdeliť na tri skupiny:

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)

1. neskloňované, 2. skloňované umelo (podľa slovenčiny) a 3. skloňované na základe pôvodného jazyka. 

Skupina 1. je najľahšia. V slovenčine obyčajne neskloňujeme ženské mená, zakončené inak než na –a. Takže takú Mata Hari buď neskloňujeme vôbec, alebo skloňujeme len prvú časť:od Maty Hari, dám Mate Hari, s Matou Hari. Podobne ženské mená na spoluhlásku sú v podstate neskloňovateľné, napr. také Gudrun (ale aj bežné naše Miriam či Dagmar).

 Skupina 2. je tiež ľahká:Donald Trump sa skloňuje rovnako ako Ján Slávik a nepredstavuje nijaký problém.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Chcem však hlavne hovoriť o skupine 3. – mená skloňované na základe pôvodného jazyka. Asi sme si väčšina z nás vedomí, že nie len slovanské jazyky majú skloňovanie, a tým sa aj cudzie mená skloňujú a menia aj v ich pôvodnom jazyku. Ako výstižný príklad by som uviedol slávnu grécku herečku Irini Papas. Táto pani sa v skutočnosti volá Ειρήνη Παππά, čo prepísané foneticky do latinky je: Irini Pappa (v gréčtine ony „dĺžne“ označujú prízvuk, nejde teda o dĺžku. Tú moderná gréčtina nemá). Tvar jej priezviska Papas je, ako mi hovorili Gréci, priezvisko jej manžela, a ako také sa používa „navonok“. Gréci teda majú podobnú tendenciu ako my – keď uvádzame meno „navonok“, s perspektívou zahraničného čitateľa, často nepíšeme našu diakritiku a dokonca ženy odsekávajú svoje –ová. Veľkou módou to začína byť aj v Česku, kde je to dokonca legálne aj vo vnútornom prostredí, a tak máme ženské priezvisko „Svoboda“ apod. V súčastnosti je všetko ovplyvnené angličtinou, a angličtina sa berie ako ukazovateľ zahraničnosti, svetovosti. A keďže anglické priezviská sa nemenia, tak smerom navonok chceme nechať aj naše ženské priezviská v ich mužskom tvare. Ja sám sa čudujem, že práve v dobe, keď ženy tak bojujú za svoje presadenie, tak sa takto dobrovoľne vzdávajú časti svojej ženskej identity a uvádzajú si svoje priezvisko v mužskej podobe...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 V angličtine sa síce neprechyľuje, ale priamo na pôde Britských ostrovov je jazyk, v ktorom sa prechyľuje aj skloňuje: je to írska gélčina, keltský jazyk, ktorý je oficiálnym jazykom Írska (Éireanny). Írske ženy v gélčine majú svoje priezviská prechýlené buď z otcovho, alebo z manželovho priezviska. Napr. speváčka Enya, ktorá sama pochádza z gélsky hovoriacej rodiny a niektoré svoje piesne aj naspievala v tomto záhadnom a zvláštne znejúcom keltskom jazyku, sa po gélsky volá Eithne Ní Bhraonáin. Jej meno doslova znamená „Eithe Dcéra Braonána“ a číta sa [eňe ňí vrénáň]. (Braonáin je genitív od Braonán, a zmena počiatočného B- na Bh- je spôsobená predchádzajúcim Ní, podľa pravidiel keltských tzv. “počiatočných mutácií”.)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Takisto Grékyne, Litovčanky či Islanďanky prechyľujú mená. Nemáme to teda len my. Ak má Litovka meno na –é, je to ženská podoba jej priezviska. Podobne ako grécke priezviská na –u (písané v medzinárodnom prepise “-ou”, ale vyslovované [u]). Napr. Papadopulu je ženská forma od Papadopulos. A ak má Islanďanka priezvisko na –dóttir, znamená to, že je dcérou otca, ktorý má namiesto toho –dóttir v svojom priezvisku –son. Je teda hlúposť pridávať za takúto ženskú formu ešte naše –ová, keďže už JEJ SAMOTNÉ PRIEZVISKO JE V ŽENSKOM TVARE.

 Ďalším problémom je skloňovanie mien, ktoré majú nominatívnu pádovú príponu, ktorá sa v iných pádoch odsúva a nahrádza patričnou pádovou príponou. Napr. Giorgos Papadopulos je prvý pád. V druhom páde jeGiorgu [jorghu] Papadopulu, v treťom Giorgo Papadolupo. Podobne majú nominatívnu príponu mená litovské (Vytautas Landsbergis) či íslandské (Ólafur Einarsson). Sú to všetko indoeurópske jazyky, ktoré si podržali skloňovanie podobne ako my Slovania, len na rozdiel od nás v nich nezanikla prípona prvého pádu mužských podstatných mien.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Slovanská nulová koncovka – napr.dom – vznikla tak, že tam zanikla pôvodná slovanská prípona nominatívu: -ъ, tzv. tvrdý jer, vyslovovaný asi nejako ako [ö] (domъ). Toto –ъ sa vyvinulo zo staršieho –u a to zasa z –us. Takže slovo dom v takej gréčtine existovalo v podobe domos. Skloňovací princíp bol rovnaký: nominatívna prípona –os sa nahrádzala inými príponami: genitív domú, datív domó, akuzatív domon, vokatív dome!, podobne ako skloňujeme my z domu, k domu, v dome. V germánčine pádové koncovky postupne vymizli, a okrem nemčiny a islandčiny sa v germánskych jazykoch takmer neskloňuje.

 Je preto logickejšie, ak nominatívnu koncovku nahradíme pri cudzích menách patričnou našou pádovou príponou, tak ako sme to zvyknutí pri latinských menách: Claudius – od Claudia, nie „od Claudiusa“, to znie smiešne! Podobne absurdne ale znie „do Vytautasa Landsbergisa“ – lepšie jeod Vytauta Landsbergia. Grécke –os by sme tiež mali nahrádzať: Iannis – od Iannia, Ianniovi. Petros – od Petra, Petrovi. Do rovnakého modelu spadá aj islandská prípona –ur: Ólafur – od Ólafa (nie „Ólafura“). Tieto princípy je dobré uplatňovať aj pri menách miest, napr. Kaunas – z Kauna (nie „z Kaunasu“), Rodos – z Rodu (nie „z Rodosu“)

 Je dobré zachovávať aj pôvodný rod mien: Akropolis je TÁ, nie ten: takžez Akropoly, nie „z Akropolisu“. V gréčtine sa ženské mená často končia na –i, ktoré sa chybne u nás berie ako plurálové –y: tá Thessaloniki, z tej Thessaloniky (nie „z Thessaloník“!), v tej Thessalonike.

 Do tejto problematiky spadá ešte veľa prípadov, zatiaľ som však spomenul len tie najzávažnejšie.

Ivan R. V. Rumánek

Ivan R. V. Rumánek

Bloger 
  • Počet článkov:  72
  •  | 
  • Páči sa:  144x

Τί δεῖ με χορεύειν; Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu