Halina Pawlovská, Jan Kraus a “umami”

Autor: Ivan R. V. Rumánek | 17.11.2012 o 19:22 | Karma článku: 6,06 | Prečítané:  1458x

   Pani Pawlovská ma vo včerajšej show Jana Krausa prekvapila. Žiarila svojím obvyklým humorom až srandou a la „len ona”, uvedomil som si, že je v nej niečo krehké, niečo zraniteľné, niečo, čo som akosi nepocítil pri osobných stretnutiach na autogramiádach. Výrazne červené „obranné dosky”, ktoré si držala pred sebou, ju akoby odzbrojovali, a ona poodhalila čosi viac zo zákutí svojej duše. Možno aj preto, lebo hovorila o svojej ďalšej – už 21ej! – knižke. Akiste ďalšej oddychovke, pri ktorej je človeku proste dobre a nemusí myslieť na žiadne starosti, iba sa baví.

   Halina Pawlovská bola včera u Jana Krausa vystavená nečakanej ofenzíve – mala robiť degustátora. Akémusi blivajzu tváriacemu sa ako rizoto, ktoré ochutnávala s gracióznosťou jemnej dámy, neochotne vyťahujúcej spoza svojich obranných dosiek ľavú ruku, aby si vidličkou nabrala nečakané a nie vábne sústo, na ktoré očividne vôbec nemala chuť. Ale ako odmietnuť pohostenie od hostiteľa úrovne Jana Krausa?!

   Pani Pawlovská volila radšej o kuchyni hovoriť, než musieť skutočne jesť, a tak sa pustila aj do tajomných zákutí japonských chutí, keď spomenula exoticky znejúci výraz „umami” v súvislosti s chuťou glutamátu sodného, jednou zo základných príchutí východných kuchýň.

   Ale čo to teda „umami” vlastne je? Je to podstatné meno k výrazom, keď nám niečo chutí, keď je to chutné. „Chutnosť/dobrosť/chuť/ „říz”...” My na to ani výraz nemáme. Ako ani na ďalšie pojmy ťažko dosiahnuteľnej japonskej kuchyne – ako som písal v mnohých orientalistických blogoch, posledný z ktorých je:

http://orient.blog.sme.sk/c/275248/Susi-sa-moze-jest-rukou.html#t2

   Základné „umami” japonským jedlám dodáva soli podobný prášok, ktorý sa nazýva „adži-no moto”. Doslova to znamená „základ chuti”. Hoci u nás sa na túto chuť pozerá s nedôverou, pretože je to vraj glutamát sodný a môže byť karcinogénny ako všetky chemikálie v jedlách, Japonci hovoria, že adži-no moto je extrakt vyrábaný z morských rias, a teda že je úplne absurdné, aby sa niekto bál používať ho do jedál. Nakoniec, polovica japonských jedál by bez neho stratila svoju typickú príchuť. Je dostať aj zmiešaný s morskou soľou ako „adži-šio”, tj. „soľ s chuťou”.

   Adžinomoto používa moja mama už celé roky – odkedy som ho začal voziť z Japonska, a dáva ho do všetkého možného. Hlavne si vraj už bez neho nevie predstaviť paprikáš a omáčky... Ďalší možný tip pre hľadačov nových chutí.

   Umami však japonským jedlám nedodáva len adžinomoto. Je tu aj chuť jemnej japonskej sójovej omáčky. Jemný ryžový ocot. Potom prípravok „daši” – vývar zo špeciálnej morskej riasy a tuniačích vločiek, základ veľmi jemnej, často nepostrehnuteľnej – ale nepostrádateľnej – rybacej príchuti. A chuť zázvoru. Chuť sezamu. Bieleho alebo čierneho... Chuť mirinu – zvareného sake, ktoré už vychladlo a tak k pitiu nie je dosť kvalitné, ale do varenia je ako stvorené...

   Všetky tieto chute a vône sa mi vybavili, keď pani Pawlovská včera hovorila o umami.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zoznam vecí, na ktorých chce ušetriť štátna zdravotná poisťovňa

Výber úsporných opatrení, ako ho navrhla Všeobecná zdravotná poisťovňa.

TECH

BlackBerry vstáva z mŕtvych, chystá novinku s klávesnicou

Klávesnica, touchpad, dobre čitateľný displej a kvalitné fotoaparáty.


Už ste čítali?