Tej druhej ešte viac ako do slovenčiny. Česi vždy boli takpovediac pružnejší a novým zmenám sa prispôsobujú ľahšie a rýchlejšie než Slováci, ktorí sú tradičnejší, konzervatívnejší, a menej ochotní prispôsobovať sa meniacim sa podmienkam okolitého sveta.
Napriek tomu vplyv angličtiny na slovnú zásobu rok za rokom postupuje. Chodíme do turistickýchdestinácií (hoci v angličtine destination znamená proste a len – cieľ, smer), trávime dovolenky v rezortoch (hoci toto slovo v slovenčine znamená niečo iné), a podobne. Anglický vplyv sa ukazuje aj vo frazeológii (najmarkantnejšie je použitie slova prosím kopírujúc používanie anglického please, hoci u nás hovoríme prosím ŤA/prosím VÁS. Taktiež „prepáč“ sa používa rovnako ako anglické (I am) sorry, hoci toto zodpovedá aj nášmu to ma mrzí, to mi je ľúto atď. Taktiež násilná fráza Majte pekný deň...). Frazeologické anglicizmy majú korene vlastne v zlom preklade z angličtiny. Keďže preklady z angličtiny takých masových produktov ako knihy, a hlavne filmy, dostávajú do rúk stále viac a viac nedoštudovanci anglistiky, ale osoby, ktoré si myslia, že stačí vedieť trochu po anglicky a už môžu prekladať (a rovnako zmýšľajú aj vydavateľstvá a dabingové štúdiá), zlé preklady, za ktoré by na prekladateľskom seminári na anglistike bolo F-ko, sa dostávajú medzi ľudí a tí ich prijímajú ako niečo nezvyklé, exotické, nové a postupne sa to stáva „trendy“: kto svoju reč vyšperkuje tu-a-tam nejakým anglicizmom, má pocit, že pôsobí vzdelane a erudovane. Ide o prosté „machrovanie“, detský neduh, ktorí si mnohí z nás nesieme aj do dospelosti a radi ohurujeme druhých aj tým, čo je vlastne chyba, omyl, nezmysel...
K takýmto anglicizmom patria aj pomerne nedávne plurálové tvary slov, ktoré sa v slovenčine (myslím tým tej „peknej“, „normálnej“, „nezaneplešenej“) prirodzene vyskytujú v jednotnom čísle (singulári): elita, politka, technika. Západoeurópske jazyky ako francúzština či angličtina s ľahkosťou vytvárajú od takýchto slov plurál, v zmysle „rozličné druhy ... (danej entity)“. Typickou ukážkou je napr. francúzske slovomusique (hudba), ktoré sa bežne vyskytuje aj v pluráli, napr. mes musiques znamená „moje (obľúbené) skladby/ukážky hudby“. Navyše v angličtine existuje gramatická črta, ktorá sa dá nazvať „podielový plurál“, čiže množné číslo, ktoré vyjadruje, že každý jeden člen má po jednom danom predmete, napr. „all took off their hats“ – dosl. „všetci si sňali svoje KLOBÚKY“. V slovenčine tento podielový plurál nie je taký častý, my prirodzene povieme aj v singulári „sňali si klobúk“.
Takéto plurálové použitia sa kopírujú do slovenčiny, a tak máme už nie „elitu“, ale „elity“. Elita znamená spoločenskú vrstvu, skupinu vynikajúcich ľudí. Podobnými skupinami sú „šľachta“, „mládež“, „mestská chudoba“, a nedávame ich do plurálu, ani keď myslíme rozličné druhy týchto skupín, ich stupne alebo ich miestnu distribúciu: nepovieme „šľachty jednotlivých krajín“, „naše mládeže sa stretli na tábore“ alebo „v mestách boli nezanedbateľným problémom ich mestské chudoby“. Rovnako ani slovo „elita“ nemá prečo byť v pluráli – ide o hrubý anglicizmus, ktorý už nie je len čisto lexikálny či fazeologický, ale už zasahuje do GRAMATIKY nášho jazyka, čo je v jazykových vplyvoch už fáza, kedy prijímací jazyk môže začať rozpad svojej gramatickej svojbytnosti a prispôsobovať sa aj gramaticky práve tomu prijímanému – vplyvovému – jazyku.
Rovnako sa, hlavne po britskom referende o Brexite začalo používať slovo „politiky“ ako preklad anglického „policies“.
A najnovšie som zaznamenal aj plurálové použitie „techniky“ ako preklad anglického „technologies“. Tu je veľký kameň úrazu: pôvodne totiž v slovenčine máme dve slová – „technika“ a „technológia“. Technika označuje celé odvetvie výroby, a takisto majstrovstvo vypracovania („jeho vycibrená technika“), kým technológia znamená konkrétny proces a metódy výroby. Naše „technika“ sa po anglicky povie buďtechnology (v prvom zmysle) alebo technique (v druhom zmysle). Našemu „technológia“ zodpovedá buď technology, alebo technological method. Pod vplyvom angličtiny sa však namiesto „technika“ už veľa rokov hovorí „technológia“, a dokonca sa kopíruje aj plurál technologies ako „technológie“, pričom ide – len a len o „techniku“, prípadne „rozličné odvetvia techniky“. Výraz „techniky“ je ďalším neologizmom, ktorý ignoruje prijímací jazyk a násilne mu vnucuje gramatiku cudzieho, vplyvového jazyka.
Vplyvu angličtiny sa zrejme neubránime. A aj keby sa po skutočnom Brexite Únia rozhodla zrušiť angličtinu ako hlavný rokovací jazyk a presadila by sa oveľa zložitejšia francúzština, španielčina či nemčina, bude zasa silnieť ich vplyv.
Slovenčina, ako každý iný jazyk, sa vplyvom neubráni - tie sú samozrejmým dopadom kontaktu s cudzími kultúrami. Ale v porovnaní s honom na čarodejnice, ktorý sa kedysi konal na bohemizmy (a predpokladám, že stále pokračuje, hoci už menej nápadne), je mlčanie a váhavosť voči oveľa drtivejšiemu vplyvu angličtiny v posledných rokoch/desaťročiach zarážajúce.
Nie som proti anglicizmom v rozumnej miere – napr. na pomenovanie nových pojmov, ktoré u nás nemáme. Ale anglicizmy, ktoré vytláčajú naše vlastné jazykové javy, sú podľa mňa zbytočné, často smiešne, a v mnohých prípadoch trápne...
