Brexit [bregzit]

Autor: Ivan R. V. Rumánek | 23.6.2016 o 23:06 | (upravené 23.6.2016 o 23:17) Karma článku: 4,67 | Prečítané:  1998x

Naučme sa už konečne správne vyslovovať tento neologizmus, nech už dnešné britské referendum dopadne akokoľvek...

či už spustí lavínu ďalších "-exitov" alebo nie. Česi pomaly hovoria o Cz-exite, a môžu byť iné a iné. Každopádne, slovo Brexit vzniklo spojením slov "Britain" a "exit". Je to bežný spôsob tvorenia neologizmov v angličtine, znie to hravo a nadľahčene, aj keď môže ísť o takú vážnu vec ako vystúpenie Británie z EU. 

   Slovo "exit" sa - na rozdiel od iných slov - vyslovuje v angličtine aj v slovenčine (a češtine) rovnako - [egzit]. Pochádza z latinčiny a znamená "východ", "vyjdenie": ex- + itus (vy - jdenie). Aj pôvodné latinské slovo, "exitus", ako medicínsky latinský výraz (a lekársky slang) pre "úmrtie", je vlastne to isté slovo, ale v jeho latinskej podobe, a tiež ho vyslovujeme s [gz] - [egzitus]. Je to výslovnosť ľudovej latinčiny, hoci je možné, že v latinčine klasickej, akou možno hovoril taký Gaius Iulius Caesar, sa to ešte vyslovovalo tak, ako sa píše - tj. neznelo, eKSitus. Výslovnosť sa ale vyvíjala, z medzisamohláskového KS sa stalo GZ, a vďaka veľmi silnému dynamickému prízvuku v galskej latinčine - predkovi francúzštiny - sa napokon koncovka prvého pádu -us prestala úplne vyslovovať a vzniklo slovo [egzit], písané EXIT, ktoré potom neskôr normandská šľachta, ovládnuvšia Anglicko, zaviedla do reči za kanálom La Manche, kde dodnes žije s rovnakou výslovnosťou aj pravopisom. Cez angličtinu toto slovo nedávno preniklo aj do slovenčiny ako "výjazd" z vozovky a podobne.

   Nie je nijaký dôvod čítať "x" v tomto slove neznelo. A tak aj neologizmus BREXIT treba vyslovovať [bregzit].

   Je čas si priznať, že naša európska civilizácia, na ktorú sme si zvykli pompézne používať veľké slová, sa nám akosi vymkla z rúk. Že z Európy sa stáva deprimovaná spoločnosť, ktorej nastupujúca generácia vie čeliť len výzvam počítačových hier, ale ktovie, či dokáže prevziať štafetu riešenia reálnych problémov, keď komunikácia nie je len SMSskovanie na tabličkách a strojčekoch, bez ktorých už nedokáže žiť a je na nich závislá. Európu si zamorujeme čoraz vyššou hranicou príšerného hluku na všetkých možných "festoch", bez hluku sa už ľudia ani nedokážu zabaviť, a noise pollution je jedným z problémov, ktoré musíme vyriešiť, ak nechceme ostať otupení voči jemnejším prejavom kultúry. Nikdy nebolo toľko dokotorov, PhDr aj PhD, ako dnes, ale - sme vzdelanejší? Sme múdrejší? Na chode našich krajín sa to, žiaľ, neprejavuje. Európske parky dnešnej doby sú vyhňami bez stromov, kde už v máji vysychá tráva a na rozpálené lavičky sa nikomu nechce sadať. Európska civilizácia hlúpne, a prejavuje sa to na oveľa triviálnejších, ale aj oveľa podstatnejších aspektoch... Každopádne, spojenie má svoj význam. Tri prúty spolu sú viac ako tri prúty každý osve. A Slovensko, aj keď chcelo dostať svoju celú jednu stoličku v EU samostatne, nie sa o jednu deliť s českými krajinami, určite z členstva v EU veľa získalo, nie len stratilo. Mnohé z toho, čo stratilo, je už chyba našich politikov a našich ľudí, nie Únie...

   Nech už je budúcnosť Únie akákoľvek, a nech ju čakajú akékoľvek výzvy či katastrofy, mohli by sme aspoň tieto katastrofy vedieť správne vyslovovať, a nekomoliť ich. A držme Únii palce...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.


Už ste čítali?