Jazyky juhovýchodnej a východnej Ázie

Autor: Ivan R. V. Rumánek | 27.9.2015 o 11:28 | (upravené 26.10.2015 o 17:39) Karma článku: 2,58 | Prečítané:  687x

V poslednej časti blogu spomeniem zopár problémov ohľadne adaptácie slov z jazykov takých krajín ako Mjanmársko, Thajsko, Čína či Sámoa.

Transkripcia cudzích slov z ázijských jazykov v spisovnej slovenčine III.

 

JAZYKY VÝCHODNEJ A JUHOVÝCHODNEJ ÁZIE
 

            Okrem vietnamčiny a malajčiny, ktorých pravopisom je latinka, používa väčšina jazykov juhovýchodnej Ázie (thajčina, laoština, khmérčina, mjanmárčina) písma založené na staroindickej slabičnej abecede. Tieto písma sú si preto po grafickej stránke pomerne blízke, dalo by sa to prirovnať k blízkosti latinky, azbuky a gréckej alfabety. Z dôvodu historickej súvislosti so šírením buddhizmu z indickej kultúrnej oblasti sa však tieto písomné systémy zaviedli u jednotlivých národov pomerne dávno a veľmi málo kopírujú reálne fonetické zmeny, ktoré od tých dôb v daných jazykov nastali, preto napr. thajské slovo pre Buddhu znie /phutthó/, hoci sa dodnes píše grafémami „BUDDHÓ“ – čo je pálijský nominatív slova Buddha. Buddhó by teda bola transliterácia tohto slova, kým Phutthó je jeho fonetická transkripcia.

 

Mjanmársko/Barma

-polemický názov štátu a jeho politické pozadie-

Polemika ohľadne názvu tohto štátu má staré korene. Keď sa bývalé Barmské kráľovstvo stalo súčasťou britskej Indie, krajina sa snažila o vlastnú identitu v rámci britskej koloniálnej sféry pod názvom Bamápjí, tj. Krajina (národa) Bamá (barmský formant – pjí zodpovedá nášmu –sko/-ia). Z endonyma (tj. názvu, akým sa dané etnikum nazýva vo svojom vlastnom jazyku) tohto národa – Bamá – napokon pochádzajú aj západné podoby názvu krajiny, odvíjajúce sa z anglického prepisu Burma (v juhoanglickej vzorovej výslovnosti RP sa /r/ vyslovuje len pred samohláskou, takže v tomto prípade slúžilo len na isté sfarbenie predchádzajúcej samohlásky), a ďalej nemecké Birma či naše Barma, ktoré samohláskou –a- bolo pôvodnej endonymickej výslovnosti najbližšie.

Keď sa však tejto krajine podarilo osamostatniť nie len od Indie, ale aj spod britského koloniálneho poriadku, v krajine dochádzalo k etnickým konfliktom, pretože veľké národnosti, žijúce v okrajových oblastiach, sa cítili utláčané centrálnym etnikom Bamá, ktorého reč, barmčina (či „bamáština“) sa stala oficiálnym jazykom štátu.

O poriadok sa pokúsilo r. 1962 nové vojensko-socialistické zriadenie, ktoré pre krajinu zaviedlo nový názov, Mjanmá-pjí, doslova „Krajina Rýchlych a silných“. Chcelo tak naoko potlačiť „bamásky“ ráz štátu a jednotlivé etniká pomaličky naozaj získavali autonómiu. Napriek tomu však barmčina ostala štátnym jazykom, no nateraz sa už mala nazývať „mjanmárčinou“, tj. jazykom celého štátu Mjanmárčanov, nie len jazykom jeho centrálneho národa Bamá.

Od 1990ych rokov vojenské vedenie krajiny vyzývalo aj vonkajší svet, aby používal tento nový názov štátu a vzdal sa starších názvov založených na ethnonyme Bamá. Napriek týmto vládnym opatreniam sa barmčina naďalej medzi ľuďmi nazýva bamáštinou (tj. jazykom národa Bamá), aj keď oficiálne je to „mjanmárčina“ (jazyk štátu Mjanmársko). Názov Mjanmársko súvisí so štátnou propagandou posledných desaťročí a snaží sa tak zaviesť istý zjednocujúci prvok, s ktorým by sa mohli stotožniť aj iné etniká okrem centrálnych Bamáčanov (Barmčanov), na akési zalepenie očí v totalitnom režime jednej z najchudobnejších krajín sveta... 

Na druhej strane je pochopiteľné, že ani Británia sa nechce vzdať názvu „Burma“. Tento názov je totiž zosobnením starých zväzkov, ktoré medzi týmito krajinami v minulosti boli, a je v ňom aj kus koloniálnej nostalgie - veď Rudyard Kipling napísal z Barmy svoju slávnu „Cestu do Mándaleja“ a aj mnohí Mjanmári nespomínajú na koloniálne časy v zlom. Faktom však ostáva, že tá istá krajina má doteraz dva názvy, každý z nich s veľmi jednoznačným ideologickým podtónom.

V 1990ych rokoch som ešte ako pracovník Ústavu orientalistiky SAV navrhol podobu „Mjanmársko“ na základe anglického tvaru Myanmar: ako som už spomínal, v anglickej angličtine písmeno „r“ vlastne slúži len na vyjadrenie dĺžky predchádzajúceho „á“, čo je princíp, ktorý angličtina používala aj inde v juhovýchodnej Ázii. Ako som už spomínal, v anglickej vzorovej výslovnosti RP sa /r/ vyslovuje len pred samohláskou, v ostatných polohách je redukované a často predlžuje predchádzajúcu samohlásku, takže toto „predlžovacie r“ využívali Angličania aj na označenie dĺžok v slovách z jazykov juhovýchodnej Ázie (napr. názov thajskej motorovej trojkolky sámló sa prepisuje ako „samlor“). Podobne ako z thajského adjektíva thaj sú utvorené deriváty Thajsko, Thajčan, thajský, thajčina, z adjektíva mjanmá možno ľahko (pri využití zaužívaného -r, ktoré by zabránilo v slovenčine nezvyčajnému pripojeniu slovotvornej prípony na dlhú samohlásku á) utvoriť názvy Mjanmársko, Mjanmár(čan), mjanmársky.

Komolenie si však vždy nájde svoju cestu, a tak sa následne u nás rozšíril tvar so zrušeným dĺžňom (Mjanmarsko), čo je však naozaj je len skomolenina, ktorá zahmlieva správny tvar a správnu výslovnosť tohto názvu. Pokiaľ by sa totiž v prepise malo niečo rušiť ako neprináležité, tak to nie je dĺžeň, ale práve písmeno R, ktoré vlastne nemá veľmi opodstatneníe, keďže v slovenčine sa dlhé /á/ dá ľahko označiť dĺžňom; R je tu len istým potvrdením grafického súvisu medzi anglickým Myanmar a slovenským Mjanmársko. Keďže R je praktické z hľadiska pripájania ďalších derivatívnych morfém, bolo vhodné ho ponechať. Nevidím však jediný dôvod na zrušenie dĺžňa nad „á“: je to len rýchlo sa rozšírivší omyl, ktorý netreba rešpektovať ako úzus.

Aung Schan Sú Ťí(j) je meno barmskej političky, bývalej disidentky a držiteľky Nobelovej ceny mieru, ktorú napriek víťazstvu vo voľbách vojenský režim dlhé roky držal v domácom väzení. Barmčania nemajú priezviská (podobne ako u ich etnicky príbuzných Tibeťanov sa vlastne touto antroponymickou praxou vyjadruje buddhistický koncept prednosti individuálneho karmana pred biologickým pôvodom z rodu otca). Sú Ťí však prijala niečo ako „priezvisko“ tým, že si na začiatok svojho mena umiestnila meno svojho otca, barmského národného hrdinu generála Aung Schana. Aung Schan je teda meno jej otca – niečo ako priezvisko – a Sú Ťí je jej osobné meno. Nemožno teda jej meno prechyľovať "Aung Schan Sú Ťijová", ako sa objavilo v tlači. Dodajme, že anglická transkripcia jej mena je Aung San Suu Kyi.

Jednotlivé národy juhovýchodnej Ázie majú rozličné kultúrne tradície, a tým aj veľmi rozmanitú antroponymickú štruktúru vrátane menosledu, nemožno teda s jednoduchosťou určiť, ktorá časť mena je priezvisko. V slovenčine na to slúži jednoduchý návod: mená, u ktorých si nie sme istí, prosto neprechyľovať.

Zložitosť mjanmárskej fonetiky sa odráža aj v zložitosti jej prepisu do latinky. V tabuľke uvádzame niekoľko príkladov na navrhovaný slovenský prepis (porov. Ramešová, 1980; v zátvorke prípadný, u nás starší používaný tvar), anglický prepis a napokon prípadné ďalšie transkripčné podoby v češtine (porov. Bečkovi, 1960).

 

MESTÁ

Jangoun (Rangún)      Rangoon

Pagán                          Pagan, Pugam             Pugam

Satoun                        Thaton                        Thatchoum

RIEKY

Eijawadi                     Irrawaddy                  Iravady

Chlain                         Hlaing

MENÁ A REÁLIE

Šwei Dagoun zédí      Shwe Dagon               Šveitigoum

(v preklade Zlatý dagounsky stúpah)

Anójathá                     Anawrahta                  Anoratcha

Mindoun                     Mindon

sabeit                          thabeit                        thapeit

ťjat                              kyat

 

Thajsko Thajské slová sa obyčajne preberajú v anglickom prepise, ktorý je sčasti fonetický a sčasti sleduje etymologický thajský pravopis (napr. tradičný pozdrav sawaddí sa transliteruje ako „sawasdee“, Ráddamri ako „Rachadamri“).

DÍžku samohlások, ktorá je v thajčine veľmi dôležitá a fonologická, anglický prepis niekedy zanedbáva (Krung Thép prepisuje ako „Krung Thep“, Phúket ako „Phuket“), niekedy ju označuje pomocou nevyslovovaného -r (nakhón ako „nakhorn“) alebo pomocou -h (thajská mena bát písaná ako „baht“). Spojenie písmen „ae“ označuje široko otvorené e, krátke alebo dlhé, podobné slovenskému ä. Jeho dlhý variant navrhujem prepisovať dvojitým ää:

kráľ „Rama Khamhaeng“ = Rám Khamhääng

Spojenie „oe“ označuje krátke alebo dlhé šva (ә), v slovenskom prepise je ho najvhodnejšie označovať ako ö (krátke) a öö (dlhé):

  • Ploenchit“ = Phlöönčit

„ee“ v zhode s anglickým pravopisom označuje dlhé /í/ hlavne na konci ženských mien („Malee“ = Máli); „oo“ môže označovať dlhé /ó/ alebo /ú/ („Soopha“ = Sóphá, „Banglamphoo“ = Bánglamphú); „u“ označuje buď u (krátke /u/ alebo dlhé /ú/), alebo strednú vysokú samohlásku podobnú ruskému jery, ktorú v slovenčine navrhujem prepisovať ako ü (krátke) alebo üü (dlhé):

„Don Muang“ = Dón Müüang

Anglický prepis takisto často ignoruje prídychovosť spoluhlások („Pattaya“ = Phatthajá). Thajské aspiráty sa u nás niekedy prepisujú pomocou "-ch", čo je na jednej strane vplyv prepisu z ruštiny, na druhej strane isto vplyvom česko-slovenského zápisu čínštiny, kde sa aspiráty zapisujú pomocou "-ch" (tcha, kcha apod). Keďže však už v samotnom názve krajiny – Thajsko - je aspiráta zapisovaná pomocou "-h", bolo by len systematické, aby sa takýto prepis používal pre všetky aspiráty thajského jazyka (kh, th, ph, čh), aj keď je pravda, že de facto znejú rovnako ako ich čínske náprotivky (tento problém časom bude možno tiež treba riešiť).
            Thajskí králi súčasnej dynastie sa tradične označujú oficiálnym menom Rám a poradovým číslom (anglická transliterácia „Rama“), zriedka sa používajú ich osobné mená.

Cez hlavné mesto Thajska Krung Théb (Bangkok) preteká rieka zvaná Määnam Čhauphrajá „Princova rieka“. Často uvádzaný názov Määnam („Menam“) je zastaraný a jednoducho značí „rieka".

V tabuľke uvádzame niekoľko príkladov na navrhovaný slovenský prepis (v zátvorke prípadný, u nás starší používaný tvar) a anglický prepis.

MESTÁ

Krung Thép                Krung Thep (začiatok oficiálneho názvu Bangkoku)

Ajuthajá (Ajutia)        Ayuthaya

Čhíeng Mai                 Chieng Mai

Phatthajá                    Pattaya

Khónkän                     Khonkaen

Nakhón Phanom         Nakhorn Phanom

Nóngkhái                    Nongkhai

Songkhlá                    Songkhlá

Ubon                          Ubon

Udón                          Udorn

OSTROV

Phúket                        Phuket: „na Phúkete", nie „v Phúkete"

RIEKA

Määnam Čhauphrajá Menam Chao Phraya

MENÁ, ULICE, REÁLIE

bát                                          baht

čédí, phra čédí                                   chedi, phra chedi

Čakrí(ovci) - thajská panovnícka dynastia

  •  

Eráwan                                   Erawan

Dón Müüang                          Don Muang

Phlöönčit                                Ploenchit

práng, phra práng                   prang, phra prang

Ráddamri                               Rachadamri

Sanám Lúang                         Sanam Luang

Rám:                                       Rama

Rám Khamhääng                   Rama Khamhaeng

Rám V. (Čulálongkhón)         Chulalongkorn

Rám IX. (Phúmiphon Adunjadét) Bhumibhol Adulyadej

Thammasát                             Thammasat

Wat Phó                                 Wat Pho

Wat Phra Kääu                       Wat Phra Keo  .

Kambodža Starobylé chrámy na území Thajska a Kambodže sa nazývajú v oboch jazykoch – thajčine aj khmérčine – „wat“. Je to výrazné obojperné (bilabiálne) /w/, preto prepis s jednoduchým V je neadekvátny. Správna výslovnosť – a transkripcia – najznámejšieho watu je: Angkór wat.
 

Malajzia Treba rozlišovať označenia Malajčania a Malajzijčania, malajský a malajzijský. Prvé členy týchto dvojíc sa vzťahujú na jadro Malajzie — na Malajský polostrov a na jeho pôvodných obyvateľov. Štát, ktorý vznikol r. 1955 z bojov proti britským kolonizátorom, zahŕňal len Malajský polostrov, a preto sa volal Malajsko (Malaya). Až neskôr sa rozrástol o severozápadnú časť ostrova Kalimantan a o ostrov Singapur (ktorý sa r. 1965 opäť osamostatnil), a tento rozšírený štátny útvar sa volá Malajzia. Malajzijčania sú teda obyvatelia Malajzie, ktorí sú však rozličných národností: Malajčania (hovoriaci po malajský, zväčša muslimovia), Tamili (pochádzajúci z juhoindického Tamilnádu a hovoriaci po tamilsky, zväčša hinduisti) a Chani (Číňania). To značí, že Chani a Tamili, ktorí majú malajzijskú štátnu príslušnosť, sú síce Malajzijčania, ale nie Malajčania.

Na druhej strane však po malajsky hovoriaci štátni príslušníci Singapuru či Thajska, vyznávajúci islam, nie sú Malajzijčania, ale Malajčania.

 

Zopár poznámok k jazykom východnej Ázie

 

Čína „Čínštin je niekoľko“, ako znie okrídlený výrok. To, čo sa najbežnejšie označuje ako čínština, tj. spisovný jazyk v Číne, je spisovným pekingským nárečím. V angličtine sa označuje aj ako Mandarin Chinese, z čoho pochádza vyslovene scestné označenie „mandarínčina“, pretože tento termín je bezprostredne spojený s britským koloniálnym prenikaním do cisárskej Číny a v našej sinologickej tradícii nemá akékoľvek opodstatnenie. Navyše, „mandaríni“ týmto jazykom už dobrých sto rokov nerozprávajú, takže v angličtine ho možno považovať za koloniálny prežitok, kým u nás je vysloveným anachronizmom.

Zložitú otázku prepisu čínštiny nechám na podrobné rozobranie kolegom v pripravovanej príručke. Tu spomeniem len krátko, že existujú v zásade dva prepisy, medzinárodný pinyin a česko-slovenský. V česko-slovenskom pretrváva grafické delenie slov na morfémy delené spojovníkom (Tchien-an-men), ktoré je však nepraktické, sťažuje zapamätanie si a v súčasnosti sa stáva aj zastaraným z dôvodu  kolonialistického orientalizmu. Pinyin spojovník nepoužíva a delenie na morfémy vyznačuje (apostrofom) len v nevyhnutných prípadoch vyznačenia hranice morfém (Tian’anmen, Chang’an). K najnezvyklejším pinyinovým grafémam patria: Q /ćch/ (č-s prepis „čch“), X /ś/ (polomäkké ś pred i alebo ü, č-s „s“), J /ć/ (č-s „ť “), Z /dz/ (č-s „c“), C /cch/, -IAN /-ien/, QU, XU a JU sú /ćchü, śü, dźü/.

Čínske dejiny sa členia na obdobia vlád jednotlivých cisárskych rodov. V Európe sa zaužívalo pomenovanie týchto období v podobe dynastia: dynastia Tchang, dynastia Ming. Pri užšom chápaní slova dynastia v zmysle „panovnícky rod" sa u nás vyskytli aj spojenia dynastia Tchangovcov, Mingovcov. Tieto podoby však nezodpovedajú pomenúvaným reáliám, pretože názvy Tchang, Ming a pod. sú názvami daných období, nie priezviskami panujúcich rodov (napr. Tchang je obdobie vlády cisárov z rodu Li, čiže bolo by možné hovoriť o Liovcoch, nie však o Tchangovcoch). Keďže prípona -ovci k názvom čínskych dynastických období je nelogická, navrhujeme ponechať zaužívanú podobu dynastia Tchang, príp. hovoriť presnejšie o (dynastickom) období Tchang, prípadne o ríši Tchang, tchangskej ríši.

 

Kórea Kórejské názvy firiem Hyundai a Daewoo sú založené na anglickej transkripcii kórejčiny. Ich správna výslovnosť je /hjunde/ a /tä-u/. Keďže však ide o značku, písomná forma sa nemôže meniť.

 

Mongolsko Mená panovníkov sa píšu etymologickým mongolským pravopisom a ich podoba je: Čingischán, Kubilajchán a Batuchán. Zápis Džingischán je úplne nesprávny a nemá opodstatnenie. Posledné dve mená sa síce v modernej mongolčine vyslovujú /Chovlé-chán/ a /Bat-chán/, ale vynechanie -i- v mene Kubilajchán nie je dostačujúce, aby ho priblížilo modernej výslovnosti, a preto je lepšie ponechať etymologický zápis s -i-.

 

Tibet Tibetské slovo lama má obidve samohlásky krátke, takisto v zloženine dalaj­lama. Nesprávna podoba s dlhým á sa dostala do povedomia českej a slovenskej verejnosti, keď sa o Dalajlámovi hovorilo v čase jeho návštevy u nás. Odvtedy sa však v Českej republike opäť rozširuje správna podoba s krátkym a, kým na Slovensku omyl stále pretrváva.

 

Oceánia  U polynézskych a iných oceánskych jazykov by som spomenul len problém kvantity – dĺžky, a spoluhlásky ráz (glottal stop – značí sa apostrofom), ktoré sa často nezapisujú, ale je možné správne znenie nájsť na internete. Napr. ostrov Samoa je v skutočnosti Sámoa, slávny ostrov v blízkosti Tahiti má správny názov Ra’iátea (bežné písanie „Raiatea“) a Hawaii je správne Hawai’i. Presné označovanie rázu a kvantity je záležitosťou miestnej jazykovednej činnosti posledných rokov.

 

Literatúra

 

BEČKOVI, D. a J. 1960 631 dní v Barme. Praha: Orbis.

 

KRUPA, V. 1988 Polynézania. Bratislava: Obzor.

 

RAMEŠOVÁ, S. 1980 Zeme zlatých pagod. Praha: Olympia.

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.


Už ste čítali?