Sanskrt a páli

Autor: Ivan R. V. Rumánek | 23.9.2015 o 10:29 | (upravené 26.10.2015 o 17:34) Karma článku: 4,37 | Prečítané:  607x

V 2. časti blogu, ktorého text je súčasťou spojeného projektu Ústavu orientalistiky SAV a Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra, sa zaoberám klasickými jazykmi Indie a buddhistickej kultúry – sanskrtu a páli, a kratučko i tamilčinou

Sanskrt a páli sa zapisovali rozličnými písmami starej Indie, z ktorých najbežnejšie je písmo dévanágarí. Názvy týchto dvoch klasických indických jazykov sa vyskytujú aj v podobesanskrit pálí (s dlhým í). Tvar pálí s dlhým -í je vyslovene chybný, neopodstatnený, mylne ovplyvnený názvami iných ázijských jazykov, ktoré sa vyskytujú s arabskou príponou –í, v prípade páli však ide o úple inú (dodajme, že nejasnú) etymológiu. Sanskrit je tvar, ktorý uprednostňuje angličtina a je založený na modernej indickej výslovnosti pôvodného slabičného /–r-/: pôvodný staroveký názov jazyka je teda sanskrtam = „(to) dokonalé, vycibrené, kodifikované“ a novodobý tvar je sanskrit.

            Sanskrt a páli sú si veľmi blízke. Patria do indoeurópskej jazykovej rodiny, do jej indoíránskej vetvy a indoárijskej podvetvy. Ich gramatická sústava zodpovedá stavu, aký poznáme z gréčtiny, latinčiny či slovančiny. V porovnaní so sanskrtom predstavuje páli o niečo mladšie nárečie, v ktorom boli spísané juhobuddhistikcé kanonické spisy zachované na Šrí Lanke. Zo Šrí Lanky sa potom páli ako jazyk južnéhothéravádového buddhizmu šíril aj do juhovýchodnej Ázie, kde dodnes slúži ako liturgický jazyk v buddhistických kláštoroch. Sanskrt je jazykom severnej vetvy buddhizmu (mahájánam) a popri tom aj jazyk celej klasickej staroindickej literatúry. Z ďalších indoárijských nárečí sa vyvinuli novoindické jazyky, z ktorých ako najvýznamnejšie možno menovať bengálčinu či hindčinu. Juhoindická tamilčina s vyše dvetisícročnou slovesnou tradíciou je, naopak, predstaviteľkou neindoeurópskej, drávidskej rodiny jazykov Indie. 

Čitateľa textov zaoberajúcich sa Indiou či buddhizmom iste neraz prekvapila rozkolísanosť v zápise indických slov. Popri názve Buddha môže nájsť aj Buddhó či Buddhah, popri Ráma aj Rámah či Rám, popri Krišna aj Kršnah, popri véda, Rgvéda aj tvary véd, Rgvéd či Rigvéd(a). Vyskytujú sa aj obmeny typu nirvána – nirvánam - nibbánam, Dhammapada – Dhammapadam či Dharmapadam, kšétra - kšétram. Príčinou týchto rozličných podôb je ich odlišný pôvod, ako aj postoj autora k ich gramatickej problematike. TvaryBuddhah, Rámah, Kršnah, nirvánam, Dharmapadam, kšétram sú sanskrtské podoby so zreteľne zachovanou pádovou príponou nominatívu (typické sú -h pre mužský rod a -m pre stredný rod). Tieto prípony zodpovedajú latinskej či gréckej mužskej koncovke -s (novus / neos) a strednej –m /-n (novum / neon). V pálijčine, ktorá predstavuje vývojovo mladšiu fázu indoárijského jazyka, mužské zakončenie -h zaniklo a sanskrtské zakončenie -ah má pálijskú podobu -ó, preto máme v páli tvar Buddhó. (Pre úplnosť dodajme, že a-kmeňová prípona 1. p. muž.r. sa vyvíjala z indoeur. –os cez védske –as do sanskrtského -ah v neutrálnom postavení pred pauzou, ale v tesnom vetnom spojení (sandhi) s prvou hláskou nasledujúceho slova má v sanskrte rozličné fonetické obmeny, napr. –as (+ t-), -aš (+ č-), a takisto aj –ó (+ znelá spoluhláska), čo je podoba, ktorá potom zovšeobecnela v pálijčine. V tomto návrhu prepisov beriem do úvahy len izolovanú podobu slov, tj. takú, akú majú v sanskrte pred pauzou.)

Neutrové -am sa zachováva aj v páli: nibbánam, Dhammapadam. V ďalšom vývoji sa obidve koncovky skracovali až do novoindického polonemého –a /ә/: Rám(a), Krišna / Krušna, véd(a), Rigvéd(a), nirván(a), kšétr(a).

Podoby na -a sú najbežnejšie, a to nielen preto, že ide o novoindické tvary, s ktorými sa azda anglickí kolonizátori aj iní návštevníci Indie stretali najčastejšie, ale aj preto, že sanskrtský aj pálijský vokatív obidvoch rodov (u a-kmeňov) sa končí na -a (sanskrtské Buddhah aj pálijské Buddhó majú vokatív Buddha!). Navyše, súvisí to aj so systémom, akým sa v indických slovníkoch uvádzajú heslá: už od kodifikácie sanskrtu sa totiž traduje, že slová v indických slovníkoch, na rozdiel od európskych, vystupujú nie v tvare nominatívu singuláru (či slovesá v neurčitku alebo 1. osobe singuláru), ale v tzv. kmeňovom tvare (slovesá aj v tvare koreňa). Staroindické slová si totiž zachovali dávnu indoeurópsku štruktúru koreň — téma — pádová prípona. Ukážeme si ju na menách troch bohov, ktoré sa v sanskrtských slovníkoch uvádzajú v podobách

Šiva-, Višnu-, Brahman-:

v nominatíve majú tvar

Šivah, Višnuh, Brahmá

a napr. v akuzatíve (koho-čo vidím)

Šivam, Višnum, Brahmánam.

(Ak vám to pripomína latinské skloňovanie, nie je to náhoda, ale historická zákonitosť. Latinčina aj sanskrt zachovali spoločný indoeurópsky gramatický systém.) Tieto tvary sa skladajú z koreňa:

I. Šiv-; II. Višn-; III. Brahm-

kmeňotvornej prípony čiže témy:

I. -a-; II. -u-; III. -á(n)-/-a(n)-

a pádovej prípony: pri mužských a-kmeňoch (Šiva-) a u-kmeňoch (Višnu-) prípona -h v nominatíve, -m v akuzatíve:

I. Šivah / Šivam; II. Višnuh / Višnum;

prian-kmeňoch (Brahman-) nulová prípona v nominatíve, sprevádzaná obmenou témy do -á, v akuzatíve prípona -am pripojená na predĺženú tému -án-:

III. Brahmá / Brahmánam.

Ako vidno, pre skloňovanie je smerodajná téma, pretože určuje, k akému skloňovaciemu typu dané slovo patrí; slovníkové heslo teda nepotrebuje plnú pádovú podobu: stačí, aby sa končilo témou a bol udaný rod, a používateľ už vie, ako sa dané slovo skloňuje. Anglickí indológovia a podľa ich vzoru neskôr aj iní pracovali práve s týmito neúplnými slovníkovými heslami, a tak sa do angličtiny dostali sanskrtské slová v kmeňovej podobe bez reálnej pádovej prípony. Angličtine bol tento postup vlastný, pretože tak postupovala aj pri slovách z iných indoeurópskych flektívnych jazykov, ako bola gréčtina, latinčina či gélčina (írčina): bez pádovej prípony tu existujúAristotle či Ovid, v podobe kmeňa napr. Erin či Alban (z gélskych Éire, gen. Éireann = Írsko, Alba, gen. Alban = Škótsko). V jazykoch bez skloňovania je tento postup najpraktickejší: slová sa prijmú v skrátenej podobe bez pádovej prípony a nemenia sa. Preto angličtine vyhovovali podoby Shiva, Vishnu či Brahman (alebo Brahma). V takýchto podobách prebrala slová aj nemčina, kde však používajú slová v patričnom gramatickom rode, napr. sanskrtské slová védah, kšétram, nirvánam ako der Veda, das Kshetra, das Nirvāna. Pri preberaní do slovenčiny však pod vplyvom zdanlivého zakončenia na -a sa začali všetky neživotné a-kmene skloňovať podľa vzoru žena, hoci v sanskrte sú a-kmene všetky buď mužského, alebo stredného rodu: sanskrtské a je tu výsledkom vývoja z indoeurópskeho o, ide teda o indoeurópske o-kmene: v maskulíne ide o rovnaký typ ako grécke anthrópos, latinské servus, staroslovienske rabъ, v neutre zas o grécke dóron, latinské exemplum, staroslovienske město. Naopak, ženského rodu sú v sanskrte práve á-kmene (Gangá, Bhagavadgítá), zodpovedajúce skloňovacím typom gréckemu theá, latinskému fēmina a staroslovienskemu žena. V nominatíve majú tieto feminína nulovú pádovú príponu, podobne ako ich grécke, latinské či slovanské náprotivky, v akuzatíve priberajú na tému -á- príponu -m: Gangám, Bhagavadgítám, rovnako ako theán, fēminam, ženõ (staroslovienska nosovka õ tu vznikla z ám).

Na-a v nominatíve sa končia an-kmene, ako sme to ukázali na príklade slova Brahmá, an-kmeňové maskulína sa teda končia na dlhé (ten Brahmá, átmá), kým neutrá majú krátke -a (to karma, brahma). V iných pádoch je však skloňovanie už pri obidvoch rodoch identické: lokál Brahmani, átmani, karmani, brahmani.

Pri dvojici slov (ten)Brahmá (maskulínum) a (to) brahma (neutrum) vidíme, že gramatický rod má dôležité miesto aj pri slovotvorbe a mal by sa zachovávať aj v slovenčine: neutrum (to) brahma znamená vesmírny duch, chápaný abstraktne, kým (ten) Brahmá je personifikovaná maskulinizovaná podoba tohto slova a znamená zosobnenie tohto vesmírneho ducha ako najvyššieho boha – spravovateľsa vesmíru. Od týchto slov je ďalej odvodené slovo bráhmanah, doslova „duchovný" čiže kňaz.

Pre skloňovanie sanskrtských slov by som navrhoval postup, ktorý sa ojedinele v indologických prácach vyskytuje (hlavne na počiatku českej indológie u Vincenca Lesného), a to spôsob založený na rovnakom princípe, podľa ktorého sa u nás skloňujú klasické grécke a latinské mená. (Tento princíp je použitý v odborných buddhologických a orientalistických publikáciách akoKOMOROVSKÝ, J. a kolektív 1997 Religionistika a náboženská výchova. Bratislava: Edičná rada Filozofickej fakulty Univerzity Komenského pre tvorbu Pedagogickej encyklopédie Slovenska a terminologických a výkladových slovníkov + Vydavateľstvo F.R. & G. spol. s r.o.; ďalej KRUPA, V. a kol. 1997 Geopolitické špecifiká regiónov sveta. Bratislava: Univerzita Komenského; či RUMÁNEK, I. 2010 Japonská dráma nó – žáner vo vývoji. Bratislava: Veda.)

Pre sanskrtskéa-kmene a á-kmene (ktoré rodovo možno ilustrovať na adjektíve púrnah / púrnam / púrná, zodpovedajúce latinskému plēnus / plēnum / plēna či staroslovienskemu pъlnъ / pъlno / pъlna = slovenské plný / plné / plná) je najvhodnejším spôsobom skloňovania zachovávať ich nominatívnu   príponu v nominatíve (napr. ten Buddhah, to sútram, tá Bhagavadgítá) a v ostatných pádoch nahrádzať zakončenia pádové zakončenia (napr. –ah / -am / -á) slovenskými príponami podľa vzorov:

chlap (prípadne „hrdina“, pozri nižšie)

(pri životných maskulínach na –ah / pálijsky -ó: ten Buddhah/Buddhó, od toho Buddha (prípadne podľa „hrdina“: odBuddhu, ako je už zaužívané), tomu Buddhovi, vidím toho Buddha (prípadne podľa „hrdina“: Buddhu, ako je už zaužívané)...);

dub/stroj

(pri neživotných maskulínach na –ah / pálijsky -ó: ten jógah/jógó, od toho jóga, v tom jógu, tie jógy;

mesto/srdce

(pri neutrách na -am: to nirvánam, od toho nirvána, to sútram, od toho sútra, tomu sútru, v tom sútre, tie sútra, od sútier, v sútrach...);

žena/ulica

(Bhagavadgítá, od Bhagavadgíty..., tá pradžňá, od tej pradžne, v tej pradžni...).

 

Pri spoluhláskových kmeňoch navrhujeme opäť postup zhodný so skloňovaním spoluhláskových gréckych či latinských kmeňov (Zeus - od Dia; Ciceró - od Ciceróna), t. j. ponechať v nominatíve singuláru podobu, akú má slovo v nominatíve singuláru pôvodného jazyka, a v nepriamych pádoch napojiť slovenskú pádovú príponu na spoluhláskový kmeň, aký má slovo v nepriamych pádoch v pôvodnom jazyku. Napokon, presne takýmto spôsobom sa skloňovali spoluhláskové kmene aj v slovančine, a pozostatky existujú v slovenčine dodnes: semä (n-kmeň): od seme-n-a, dieťa (nt-kmeň): od dieťa-ť-a, mať (r-kmeň): od mate-r-e, slovo (s-kmeň): od slove-s-e.

A tak keď maskulínumátmá (n-kmeň) má genitív átma-n-ah, v slovenčine sa skloňuje: ten átmá, od átmanu (podľa slovenskej dublety v genitívnej koncovke - –a alebo -u), tomu átmanu, vidím ten átmá, o tom átmane, s átmanom. Rovnakým spôsobom sa skloňuje pálijská podoba tohto slova — attá, gen. attanó: ten attá, od attanu, v attane...

Pri neutrekarma (n-kmeň: genitív karma-n-ah): to karma, od karmana (na rozdiel od podoby maskulína átmanu v slovenskom genitíve stredného rodu nie je dubleta –a/-u), tomu karmanu, vidím to karma, o tom karmane, s karmanom.

Podobne navrhujem postupovať aj pri iných kmeňoch: s-kmeňové neutrummanah, gen. mana-s-ah (podobne ako staroslovienske slovo – otъ slove-s-e): to manah, od manasa, tomu manasu, vidím to manah, o tom manase, s manasom; d-kmeňové feminínum upanišat, gen. upanišadah: tá upanišat, od tej upanišady, v upanišade...; činiteľské in-kmene maskulín: jógí, gen. jóginah: ten jógí, od toho jógina (nie jogína), jóginovi...

Samohláskové í-kmene a ú-kmene (feminína), akoKálí, gen. Káljáh, a bhúh, gen. bhuvah, možno skloňovať na podobnom princípe ako spoluhláskové kmene (tá Kálí, od tej Kálje, k tej Kálji, tá bhúh, od tej bhuvy, k tej bhuve) alebo ich nechať nesklonné.

Pri samohláskových i-kmeňoch a u-kmeňoch (všetky tri rody) navrhujeme v nepriamych pádoch pripájať slovenské pádové prípony na kmeňové –i / -u, príp. nepridávať slovenskú príponu–i /-u, ktorá sa zhoduje s kmeňotvornou príponou:

sankrtské príklady:

životné maskulína Višnuh, gen. Višnóh a munih, gen. munéh,

neživotné maskulína Méruh, gen. Méróh a samádhih, gen. samádhéh,

neutrum bódhi, gen. bódhinah,

feminínum buddhih, gen. buddhjáh,

navrhované slovenské skloňovanie:

ten Višnuh, od Višnua, Višnuovi, vidím Višnua...

ten munih, od muniho, munimu, vidím muniho...

ten Méruh, od Méru, k Méru, vidím Méruh, o tom Méru, za Méruom, ten samádhih, od samádhi(a), k samádhi(u), vidím samádhih, o samádhi(u), so samádhi(om),

to bódhi, od bódhi(a), k bódhi(u), o bódhi(u), s bódhi(om),

tá buddhih, od tej buddhi(e), k buddhi(i), s buddhi(ou).

 

V prípade, že nemôžeme zistiť, akú skutočnú podobu má slovo v nominatíve singuláru a akého je rodu, dá sa použiť aj v neúplnom kmeňovom tvare, ale vhodné by bolo označiť jeho neukončenosť spojovníkom a neskloňovať ho: jóga-, Méru-.

Prídavné mená je najvhodnejšie tvoriť pripojením slovenských prípon (-ový, -ský) na kmeň (s automatickým vynechaním -a- pri a-kmeňoch): mantrah — mantrový. Adjektíva od pomenovaní filozofických smerov (jógah, théravádó) sa zvyčajne tvoria nie priamo z týchto slov, ale z ich činiteľských odvodenín na –í (jógí = ten, kto sa zaoberá jógom, théravádí = príslušník théraváda) pripojením prípony -ský na kmeň týchto slov: jóginský, théravádinský. Rovnako však môže byť aj jógový (týkajúci sa jóga) / jogový (týkajúci sa jogy ako moderného smeru populárneho na západe, pozri nižšie) a théravádový.

Pri slovekarma by som rád upozornil na nevhodnosť adjektíva karmic, utvoreného v angličtine, pretože prípona -ic by mala nasledovať za úplným tvarom kmeňa karman-: karmanic. (Je to podobné, ako keby v slovenčine od substantíva bremä/od bremena bolo adjektívum tvorené odseknutím kmeňovej prípoony –en-: *bremový/bremný namiesto bremenový/bremenný.) V slovenčine oveľa vhodnejšia je podoba karmanový, utvorená pripojením domácej slovotvornej prípony na úplný sanskrtský kmeň. Podobne by príponu -ický mohla nahradiť prípona -ový v slove tantrový.

K pravopisu staroindických slov treba dodať a osobitne zdôrazniť, že v slovenčine sa slovo buddhah (a od neho odvodené slová) často píšenesprávne s jedným d. V takej podobe (Budhah) však ide o iné slovo - znamená planétu Merkúr. Preto je potrebné, aby sa aj u nás slovo buddhizmus písalo patrične s dvojitým dd. Zakladateľ buddhizmu totiž nebol prezývaný „planéta Merkúr“ (Budhah), ale „Prebudený“ (Buddhah): ide tu o trpné príčastie od slovesa budhjaté (= budí sa), odvodené slovotvornou príponou -tah, rovnako ako v latinčine scrīp-tus, v slovenčine vza-. Koreň budh- a prípona -tah splynuli do podoby buddhah. Je teda zrejmé, že písanie dvojitého dd má nielen významové, ale aj gramatické opodstatnenie.

Oficiálny prepis sanskrtu a páli používa niektoré písmená v inej zvukovej hodnote, ako má slovenčina, a preto pri umiestňovaní slov v slovenskom texte prepisujeme:

C ako  č,

CH ako  čh,

J ako  ,

JH ako  džh,

„N s vlnovkou hore“ ako  ň;

Retroflexné „T, TH, D, DH, N s bodkou dole“ sa z technických príčín ťažko odlišujú od zubných  t, th, d, dh, n. Pre potreby všeobecných odborných textov ich ani netreba odlišovať, veď retroflexnú výslovnosť aj tak nemožno od slovenského používateľa požadovať. V prípade potreby odlíšenia vyznačujem retroflexnú spoluhlásku veľkým písmenom (napr. nirváNam)

Palatálne ś ako aj retroflexné „S s bodkou dole“ možno prepisovať ako  š.

Vodorovný dĺžeň nad samohláskami (tzv.macron) nahrádzame naším šikmým dĺžňom. Nad sanskrtské é a ó sa obyčajne dĺžeň nepíše, lebo tieto dve samohlásky existujú len v dlhej podobe (to značí, že v sanskrte neexistuje krátke e a krátke o; pôvodné indoeurópske krátke eo totiž v sanskrte splynuli s a do jedinej samohlásky /ә/ prepisovanej písmenom A). Keď však slovenský užívateľ vidí „e“ a „o“ bez dĺžňa, číta ho krátko, takže v slovenskom prepise je potrebné nad každým sanskrtským „e“ a „o“ písať dĺžeň, aby ich Slovák čítal patrične - dlho. Toto však neplatí pre páli, kde sa e a o v polohe pred dvoma a viac spoluhláskami skrátili. Preto v páli nemožno automaticky každé e a o písať s dĺžňom.

Zadopodnebné „N s bodkou hore“ možno bez ujmy nahradiť bežnýmn, pretože sa vyskytuje len pred k, g, pred ktorými sa aj slovenská hláska n automaticky vyslovuje zadopodnebne.

Nazalifikačná hláska, zaznačovaná ako „M dole s bodkou“, zvyčajne neoznačuje plnohodnotnú spoluhlásku /m/, ale vo väčšine fonologického prostredia predstavuje len isté nazálne sfarbenie prechádzajúce do nasledujúcej slabiky. Preto ju v transkripcii treba ponechať len pred pernicami (labiálami) akop, b, m a na konci slova, kým pred nepernými spoluhláskami ako k, g, č, dž, t, d, j, r, l, h, š, s, v by ju bolo vhodnejšie zapisovať ako N (napr. ahinsá, nie ahimsá).

S veľkým začiatočným písmenom navrhujeme písať slová, predstavujúce základné buddhistické hodnoty: Buddhah (ako historický zakladateľ buddhizmu, na rozdiel od početných mahájánových buddhov), Dharmah (Buddhov Zákon — učenie) a Sanghah (doslova „zhromaždenie" — názov komunity mníchov). Podobne slová ako Bódhi (Prebudenie), ak sa týkajú života historického Buddha, nie všeobecne. Na druhej strane zasa upozorňujem na nepotrebnosť mnohých veľkých iniciál, ktoré prenikajú z angličtiny, kde sú pravidlá písania veľkých iniciál iné než v slovenčine. Ide napr. o názvy náboženských smerov, období apod. - netreba ich písať veľkým písmenom rovnako ako slovákatolicizmus, islám, starovek či renesancia.

Podoba slovajógah ako „joga“, skloňovaná podľa vzoru žena, je už natoľko zaužívaná, že poukazovať na jej pôvodné znenie sa zdá násilné. Ak však slovo joga pomenúva obyčajne dosť skreslený a oklieštený pohľad na tento indický nábožensko-filozoficko-cvičný smer, pôvodná sanskrtská podoba jógah by sa mohla používať vo svojom pravom a pôvodnom význame – „úsilie o spojenie svojho individuálneho átmanu s vesmírnym brahmanom prostredníctvom vypracovaného systému psychických a fyzických cvičení“. Tento indoeurópsky koreň s významom „spojenie, spriahnutie“ sa nachádza aj v slovách iných jazykov – napr. české jho a ruské ígo (starosloviensky jьgo z *jug-om), latinizmy kon-jug-ácia, kon-junk-cia.

Takisto je problém s a-kmeňmi a n-kmeňmi, ktoré vďaka svojej kmeňovej podobe na –a sa u nás vžili v ženskom rode (tá nirvána, tá karma), prípadne (u označení a mien mužov) podľa vzoruhrdina (ten Buddha, od Buddhu, ten Brahma, od Brahmu). V tomto prípade ponechávame rozhodnutie na uvážení autorov a redaktorov. V každom prípade však navrhované skloňovanie odporúčame pre neologizmy a ešte nezaužívané výrazy.

Na záver pripájam zoznam úplných sanskrtských či pálijských podôb najbežnejších indických slov. Keďže väčšina z nich je sanskrtská, nijako ich neoznačujeme, kým slová pálijské označujeme slovom páli a udávame ich sanskrtský (skt) ekvivalent, ak existuje.

 

abhidhammó m (páli; skt abhidharmah) = théravádinská filozofia: z abhidhamma

ahinsá ž = neubližovanie: od ahinsy, k ahinse

Amitábhabuddhah m = buddhistické božstvo: od Amitábhabuddha

anátmá m = non-ego, nie ja: od anátmanu, k anátmanu, v anátmane

anattá m (páli; skt anátmá) = non-ego, nie ja: od anattanu, v anattane

aniččatá ž (páli; skt. anitjatá) = nestálosť: od aniččaty

anitjatá ž = nestálosť: od anitjaty, k anitjate

arahá m (páli; skt. arhá) = vysoký mníšsky titul: od arahanta, k arahantovi, tí arahanti, od arahantov

Ašókah m = vlastné meno: od Ašóka, Ašókovi

attá m (páli; skt. átmá) = vlastné ja, svoje sa, duša: od attanu, k attanu, v attane

Avalókitéšvarah m = meno jedného bódhisattva: od Avalókitéšvara

áranjakam s = lesné (literárny druh): od áranjaka, k áranjaku, tie áranjaká, od tých áranjak

árámah m = háj: z áráma, tie árámy, z árámov

ásanam s = sed, sedadlo: od ásana, k ásanu, tie ásaná

ášramah m = pustovňa: z ášramu, tie ášramy, z ášramov

átmá m = vlastné ja, svoje sa, duša: od átmanu, k átmanu, v átmane

Bhagavadgítá ž = literárne dielo: od Bhagavadgíty

bhikkhu m (páli; skt. bhikšuh) = buddhistický mních: od bhikkhua

bódhi s = prebudenie: od bódhi(a), k bódhi(u)

bódhih m = „strom Prebudenia" — figovník posvätný (Ficus religiosa): od bódhia, k bódhiu, pod bódhiom. Pozri aj pippalah.

bódhisattó m (páli; skt. bódhisattvah) = „ktorého podstatou je prebudenie“ - bytosť spejúca k bódhi: od bódhisatta, k bódhisattovi

bódhisattvah m = „ktorého podstatou je prebudenie“ - bytosť spejúca k bódhi: od bódhisattva, k bódhisattvovi

brahma s = vesmírny duch: od brahmana, k brahmanu, v brahmane

Brahmá m = „brahma" v perzonifikovanom maskulinizovanom tvare, boh Brahmá: od Brahmana, k Brahmanovi, v Brahmanovi

bráhmanah m = „duchovný“ - kňaz: od bráhmana, k bráhmanovi

bráhmanam s = „duchovné“, často v pluráli: tie bráhmaná – literárny žáner: od bráhmana, k bráhmanu, tie bráhmaná, od tých bráhman

Buddhah m = „Prebudený" (nesprávne „Osvietený") — prezývka zakladateľa buddhizmu: od Buddha

buddhah m = prebudený — bytosť, ktorá dosiahla rovnakú vývojovú úroveň ako Buddhah: od buddha, tí buddhovia

buddhih ž = myslenie, inteligencia: od buddhi(e), k buddhi(i)

čaitjah m = mohyla: z čaitja, k čaitju, v čaitji, tie čaitje, z čaitjov

čétijó m (páli; skt. čaitjah) = mohyla: z čétija, k čétiju, v čétiji, tie čétije, z čétijov

dévah m = boh, kráľ: od déva, k dévovi, tí dévi/dévovia

déví ž = bohyňa, kráľovná: od dévje, k dévji, tie dévje, alebo nesklonné

dhammó m (páli; skt. dharmah) = podstata, zákon, Buddhovo učenie; (v abhidhamme) jav, „atóm“ živej bytosti: od dhamma, k dhammu, v dhamme, tie dhammy, od tých dhammov

dharmah m = podstata, zákon, Buddhovo učenie; (v abhidhamme) jav, „atóm“ živej bytosti: od dharma, k dharmu, v dharme, tie dharmy, od tých dharmov

dhjánam s = meditačný ponor: od dhjána, k dhjánu, v dhjáne, tie dhjána, od tých dhján

duhkham s = trápenie (menej správne: utrpenie): od duhkha, k duhkhu, v duhkhu

dukkham s (páli; skt. duhkham) = trápenie: od dukkha, k dukkhu, v dukkhu

Džambudvípah m = odveký názov pre Indiu: z Džambudvípa

džátakam s = „zrodenie" (buddhistický literárny žáner): od džátaka, k džátaku, v džátaku, tie džátaká, od tých džátak, k džátakam

džhánam s (páli; skt. dhjánam) = meditačný ponor: od džhána, k džhánu, v džháne, tie džhána, od tých džhán

džňánam s = znalosť, poznanie: od džňána, k džňánu, v džňáne

Gajá ž = meno mesta: od Gaje, ku Gaji, v Gaji

garbhah m = maternica, lono: z garbha, v garbhe

Gautamah m = priezvisko zakladateľa buddhizmu: od Gautama

gítá ž = spev, náuka, (s veľkým písmenom) skratka od Bhagavadgítá: od gíty, ku gíte

Gótamó m (páli; skt. Gautamah) = priezvisko zakladateľa buddhizmu: od Gótama

guruh m = ťažký, „(veľa)vážený“ (úctivý titul pre učiteľa): od gurua

hathajógah m = druh jóga: od hathajóga, k hathajógu, v hathajógu, s hathajógom

hathajógí m = ten, kto sa zaoberá hathajógom: od hathajógina

Himálajah m = názov pohoria (z hima-álajah=sídlo snehu): z Himálaja, k Himálaju, v Himálaji

hínajánam s = „podradná cesta" (hanlivá prezývka južného buddhistického smeru théravádó zo strany severných škôl. Pozri théravádó): od hínajána, k hínajánu, v hínajáne, s hínajánom

Indrah m = meno boha: od Indra, k Indrovi, vidím Indra

Jadžurvédah m = názov jedného z védov: od Jadžurvéda, k Jadžurvédu, v Jadžurvéde

jógah m = „spojenie"(meditačné cvičenie): od jóga, k jógu, v jógu, s jógom

jógí m = ten, kto sa zaoberá jógom: od jógina, k jóginovi

kalpah m = vesmírne obdobie: od kalpa, ku kalpu, v kalpe

karma s = konanie, zákon činov a ich následkov: od karmana, ku karmanu, v karmane

karmanový = adjektívum od slova karma

karmajógah m = druh jóga: od karmajóga, ku karmajógu

Kapilavastu s = miestne meno: z Kapilavastu, ku Kapilavastu, v Kapilavastu, za Kapilavastuom

Kapilavatthu s = (pálijská podoba mena Kapilavastu)

Kálidásah m = meno básnika: od Kálidása, ku Kálidásovi

krijájógah m = druh joga: od krijájóga, ku krijájógu

Kršnah m = meno boha: od Kršna, ku Kršnovi, vidím Kršna

Kumáradžívah m = osobné meno: od Kumáradžíva, Kumáradžívovi

lingam s = falický symbol: od linga, k lingu, tie lingá

Mahábháratam s = „Veľké Bháratovské" (literárne dielo): od Mahábhárata, k Mahábháratu, v Mahábhárate

mahájánam s = „veľká cesta" (severný buddhistický smer): od mahájána, k mahájánu, v mahájáne, s mahájánom

mahárádžah m = veľkráľ: od mahárádža, k mahárádžovi

Maitréjah m = meno bódhisattva: od Maitréja, k Maitréjovi, vidím Maitréja

Májá ž = meno Siddhárthovej matky: od Máje, k Máji

manah s = myšlienky, myseľ: od manasa, k manasu, v manase

mantram s = zaklínadlo, pieseň: od mantra, k mantru, v mantre, tie mantrá, od tých mantier (môže byť aj maskulínum: ten mantrah)

Méruh m = meno mýtického vrchu uprostred sveta: od Méru, k Méru, vidím Méruh, o Méru, za Méruom

Mettéjó m = pálijská podoba mena Maitréjah: od Mettéja

munih m = askéta, pustovník: od muniho, k munimu, s munim

náma s = meno: od námana, k námanu, v námane, tie námaná, od tých náman

námarúpam s = „meno-a-tvar", konkrétna živá bytosť: od námarúpa, k námarúpu, v námarúpe

nibbánam s = (pálijská podoba slova nirvánam) „vyvanutie", „sfúknutosť“ (konečný cieľ buddhizmu): od nibbána, k nibbánu, v nibbáne, s nibbánom

nirvánam s = „vyvanutie", „sfúknutosť“ (konečný cieľ buddhizmu): od nirvána, k nirvánu, v nir­váne, s nirvánom

pabbaddžá ž (páli; skt. parivrádžjá) = „odídenie" (vstup do buddhistického kláštora): od pabbaddže, k pabbaddži, v pabbaddži

panditah m = mudrc: od pandita, vidím pandita, panditi

paňňá ž (páli; skt. pradžňá) = múdrosť: od paňňe, k paňňi, s paňňou

parivrádžjá ž = „odídenie"(vstup do buddhistického kláštora): od parivrádžje, k parivrádžji, v parivrádžji

Pátná ž = meno mesta: z Pátny, k Pátne, v Pátne

pippalah m = figovník posvätný (Ficus religiosa): od pippala, k pippalu, pod pippalom. Tiež prezývanýbódhih ako  „strom prebudenia“.

pradžňá ž = múdrosť: od pradžne, k pradžni, s pradžňou

púdžá ž = sviatok v deň splnu: od púdže, k púdži, v púdži, tie púdže, od tých púdž

puránam s = literárny žáner: od purána, k puránu, v puráne, tie purána, od tých purán

purušah m = človek, duša: od puruša, k purušu, v puruši, tie puruše, od tých purušov

rádžá m = kráľ: od rádžana, k rádžanovi, s rádžanom

Rádžagrham s = meno mesta: z Rádžagrha, k Rádžagrhu, v Rádžagrhu

rádžajógah m = druh jóga: od rádžajóga, k rádžajógu, v rádžajógu, s rádžajógom

Rámah m = osobné meno: od Ráma, vidím Ráma

Rámájanam s = „Rámovské" (literárne dielo): od Rámájana, k Rámájanu, v Rámájane, s Rámájanom

Rgvédah (výslovnosť trojslabičná: r-gvé-dah) m = meno prvého z védov: od Rgvéda, k Rgvédu, v Rgvéde, s Rgvédom

rših (výslovnosť dvojslabičná: r-ših) m = žrec: od ršiho, k ršimu, s ršim

rtvik (výslovnosť dvojslabičná: r-tvik) m = obetný kňaz, obetník: od rtvidža, rtvidžovi, rtvidži/rtvidžovia, od rtvidžov

rúpam s = podoba, tvar, hmotné telo; socha: od rúpa, k rúpu, v rúpe, s rúpom, tie rúpa, od tých rúp

saddhá ž (páli; skt. šraddhá) = dôvera (v Buddhovo učenie): zo saddhy

samádhi m (páli) = pozri samádhih

samádhih m = sústredenosť: od samádhi(a), k samádhi(u), v samádhi(u), so samádhi(om)

sámanéró m (páli; skt. šrámanérah) = buddhistický novic: od sámanéra, sámanérovi, tí sámanéri

sanhitá ž = zbierka: od sanhity, k sanhite, v sanhite

Sanghah m = „Zhromaždenie" (názov spoločenstva buddhistických mníchov): od Sangha, k Sanghu, v Sanghu, so Sanghom

sanghárámah m = buddhistický kláštor: zo sanghárámu, k sanghárámu, v sangháráme, sanghárámy, od sanghárámov

Sanghó m = (pálijská podoba slova Sanghah): od Sangha

sankháró m (páli; skt. sanskárah) = zložka osobnosti vytvárajúca povahu človeka. Obyčajne v pluráli (sankhárá): sankháry, od sankhárov, k sankhárom

sansárah m = kolobeh znovuzrodení: od sansára, k sansáru, v sansáre, so sansárom

sansáró m = (pálijská podoba slova sansárah): od sansára

sanskrtam s = sanskrtský jazyk, v hindskej podobesanskrit

satjam s = pravda: od satja, k satju, v satji (vzor srdce)

Siddhárthah m = osobné meno zakladateľa buddhizmu: od Siddhártha

Siddhatthó m = pálijská podoba mena Siddhárthah: od Siddhattha

sílam s (páli; skt. šílam) = mravnosť: od síla, k sílu, v síle

Sindhuh m = rieka Indus: od Sindhu, k Sindhu, pri Sindhu, za Sindhuom

Sítá ž = osobné meno: od Síty, k Síte

smrtih ž = spomienka (literárny žáner): od smrtie, k smrtii, v smrtii, tie smrtie, od tých smrtií

sómah m = opojná šťava: od sóma, k sómu, v sóme, so sómom

stúpah m = mohyla (kamenná pagoda s relikviou): od stúpa, k stúpu, v stúpe, stúpy, od stúpov

suttam s = (pálijská podoba skt. slova sútram): od sutta, k suttu, tie suttá, od tých sutt

Suddhódanó m (páli; skt. Šuddhódanah) = meno Siddhatthovho otca: od Suddhódana

sútram s = niť; spis; literárny žáner - zápis Buddhových kázní: od sútra, k sútru, v sútre, tie sútra, od tých sútier

svámí m = pán: od svámina, sváminovi, tí svámini, od sváminov

Šákjamunih m = „mudrc z (rodu) Šákjovcov", prezývka zakladateľa buddhizmu: od Šákjamuniho

šástram s = pojednanie: od šástra, k šástru, v šástre, tie šástra, od tých šástier, v šástrach

šikharah m =  veža: od šikhara, tie šikhary, od tých šikharov

šílam s = mravnosť: od šila, k šílu, v šíle

Šivah m = meno boha: od Šiva, k Šivovi

šraddhá ž = dôvera (v Buddhovo učenie): od šraddhy, k šraddhe, v šraddhe

šrámanérah m = buddhistický novic (páli: sámanéró): od šrámanéra, šrámanérovi, tí šrámanéri

Šuddhódanah m = meno Siddhárthovho otca (páli: Suddhódanó): od Šuddhódana

tanhá ž (páli; skt. tršná) = smäd; buddh. označenie ničivej túžby: od tanhy, k tanhe, v tanhe

tantram s = dielo; kapitola: od tantra, tie tantrá, od tých tantier, v tantrách

théravádí m (páli) = príslušník théraváda: od théravádina, tí théravádini, od théravádinov

théravádó m (páli) = južný buddhistický smer (pozri hínajánam): od théraváda, k théravádu, v théraváde, s théravádom

théró m (páli) = starší mních: od théra, tí théri, od thérov

Tipitakam s (páli; skt. Tripitakam) = „Trojkôš" (kánon buddhistických spisov): od Tipitaka, k Tipitaku, v Tipitaku, s Tipitakom

Tripitakam s = (sanskrtská verzia slova Tipitakam)

tršná ž = smäd; buddh. označenie ničivej túžby: od tršny, k tršne, v tršne

upanišat ž = „zosadnutie“ - literárny druh: od upanišady, k upanišade, tie upanišady, z tých upanišad

upósatthó m (páli) = deň pred niektorou zo štyroch fáz Mesiaca: od upósattha, v upósatthu, tie upósatthy, od upósatthov

vadžrah m = niečo veľmi tvrdé, diamant, blesk; hromotĺk boha Indru; žezlo popredných buddh. mníchov: z vadžra, k vadžru, vo vadžre, tie vadžry, od vadžrov

Vaišákhapúdžá ž = hlavný buddhistický sviatok v deň májového splnu: z Vaišákhapúdže, k Vaišákhapúdži

vassá m pl (páli) = dažde, obdobie dažďov (plurál od vassó = dážď). Najlepšie v opisných podobách: obdobie dažďov vassá, vassové obdobie, prípadne počas vassov

védah m = vedomosť, označenie  najstarších spisov indickej literatúry: od véda, k védu, vo véde, s védom, tie védy, od tých védov

védántah m = filozofický smer: z védánta, k védántu, vo védánte

Vésákhapúdžá ž = (pálijská podoba od Vaišákhapúdžá)

vihárah m = „príbytok“ – označenie budd. kláštora: z vihára, k viháru, vo viháre, tie viháry, od vihárov

vinajó m (páli; skt. vinajah) = disciplína: z vinaja, k vinaju, vo vinaji

Višnuh m = meno boha: od Višnua, k Višnuovi, s Višnuom

 

TAMILČINA

 

            Na dôvažok ešte doplňme, že výraznú koncovku –am majú aj mnohé tamilské slová či zemepisné názvy. Zhodou okolností je táto koncovka tiež nominatívom stredného rodu, podobne ako u sanskrtských a-kmeňov. Táto koncovka sa v iných pádoch môže striedať s kmeňovým –tt-, to by však skloňovanie v slovenčine príliš komplikovalo a najpraktickejším riešením pri slovenských prepisoch je túto koncovku pri nepriamych pádoch tiež vypúšťať, podobne ako pri obdobných sanskrtských či pálijských slovách.

 

Literatúra

 

COULSON, Michael. 1992.Sanskrit. London: Hodder & Stoughton.

 

DAVIDS, T.W. Rhys and William STEDE 1921 (repr. 1949) The Pali-English Dictionary. Part I (A) London: The Pali Text Society.

 

MONIER-WILLIAMS, Monier 1899 (1994 edition)Sanskrit-English Dictionary. Oxford: Clarendon Press.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.


Už ste čítali?