Halina Pawlovská, Jan Kraus a “umami”

Autor: Ivan R. V. Rumánek | 17.11.2012 o 19:22 | Karma článku: 6,06 | Prečítané:  1437x

   Pani Pawlovská ma vo včerajšej show Jana Krausa prekvapila. Žiarila svojím obvyklým humorom až srandou a la „len ona”, uvedomil som si, že je v nej niečo krehké, niečo zraniteľné, niečo, čo som akosi nepocítil pri osobných stretnutiach na autogramiádach. Výrazne červené „obranné dosky”, ktoré si držala pred sebou, ju akoby odzbrojovali, a ona poodhalila čosi viac zo zákutí svojej duše. Možno aj preto, lebo hovorila o svojej ďalšej – už 21ej! – knižke. Akiste ďalšej oddychovke, pri ktorej je človeku proste dobre a nemusí myslieť na žiadne starosti, iba sa baví.

   Halina Pawlovská bola včera u Jana Krausa vystavená nečakanej ofenzíve – mala robiť degustátora. Akémusi blivajzu tváriacemu sa ako rizoto, ktoré ochutnávala s gracióznosťou jemnej dámy, neochotne vyťahujúcej spoza svojich obranných dosiek ľavú ruku, aby si vidličkou nabrala nečakané a nie vábne sústo, na ktoré očividne vôbec nemala chuť. Ale ako odmietnuť pohostenie od hostiteľa úrovne Jana Krausa?!

   Pani Pawlovská volila radšej o kuchyni hovoriť, než musieť skutočne jesť, a tak sa pustila aj do tajomných zákutí japonských chutí, keď spomenula exoticky znejúci výraz „umami” v súvislosti s chuťou glutamátu sodného, jednou zo základných príchutí východných kuchýň.

   Ale čo to teda „umami” vlastne je? Je to podstatné meno k výrazom, keď nám niečo chutí, keď je to chutné. „Chutnosť/dobrosť/chuť/ „říz”...” My na to ani výraz nemáme. Ako ani na ďalšie pojmy ťažko dosiahnuteľnej japonskej kuchyne – ako som písal v mnohých orientalistických blogoch, posledný z ktorých je:

http://orient.blog.sme.sk/c/275248/Susi-sa-moze-jest-rukou.html#t2

   Základné „umami” japonským jedlám dodáva soli podobný prášok, ktorý sa nazýva „adži-no moto”. Doslova to znamená „základ chuti”. Hoci u nás sa na túto chuť pozerá s nedôverou, pretože je to vraj glutamát sodný a môže byť karcinogénny ako všetky chemikálie v jedlách, Japonci hovoria, že adži-no moto je extrakt vyrábaný z morských rias, a teda že je úplne absurdné, aby sa niekto bál používať ho do jedál. Nakoniec, polovica japonských jedál by bez neho stratila svoju typickú príchuť. Je dostať aj zmiešaný s morskou soľou ako „adži-šio”, tj. „soľ s chuťou”.

   Adžinomoto používa moja mama už celé roky – odkedy som ho začal voziť z Japonska, a dáva ho do všetkého možného. Hlavne si vraj už bez neho nevie predstaviť paprikáš a omáčky... Ďalší možný tip pre hľadačov nových chutí.

   Umami však japonským jedlám nedodáva len adžinomoto. Je tu aj chuť jemnej japonskej sójovej omáčky. Jemný ryžový ocot. Potom prípravok „daši” – vývar zo špeciálnej morskej riasy a tuniačích vločiek, základ veľmi jemnej, často nepostrehnuteľnej – ale nepostrádateľnej – rybacej príchuti. A chuť zázvoru. Chuť sezamu. Bieleho alebo čierneho... Chuť mirinu – zvareného sake, ktoré už vychladlo a tak k pitiu nie je dosť kvalitné, ale do varenia je ako stvorené...

   Všetky tieto chute a vône sa mi vybavili, keď pani Pawlovská včera hovorila o umami.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.


Už ste čítali?